23. apríl - svätý Vojtech (biskup a mučeník)
Narodenie: 956 (Česko)
Narodenie pre nebo: 23. apríla 997
Pôvod mena: voj - bojovník, tech - útecha, potecha; ten, koho teší boj, kto nachádza útechu v bojovaní; útecha a posila vojska (slovanské meno)
Ikonografia: Je zobrazený v oblečení biskupa, s páliom a s pastorálom. Jeho atribúty sú: orol, veslo, kopija, ktorou zahynul.
Vojtech, ktorého možno považovať za svätca európskeho formátu na prelome 1. a 2. tisícročia, sa narodil v bohatej rodine Slavníkovcov v Libiciach (Čechy) okolo roku 956. Formovaný bol v Magdeburgu pod vedením tamojšieho arcibiskupa Adalberta. Na jeho počesť Vojtech prijal pri birmovaní meno Adalbert, pod ktorým je známy a uctievaný v Európe.
Keď mal dvadsaťsedem rokov, stal sa biskupom v Prahe. Po piatich rokoch pastierskeho úsilia, keď videl neúčinnosť svojej práce, odchádza do Ría, aby ho pápež Ján XV. oslobodil od jeho povinností. Na radu skúseného askétu svätého Níla prijal benediktínsky habit a určitý čas žil na Aventine v Ríme v kláštore svätého Bonifáca a Alexia a tiež aj v materskom opátstve benediktínov na Monte Cassino, o čom tam doteraz svedčí freska v blízkosti cely svätého Benedikta. Prikláňajúc sa k želaniu pápeža, aj k žiadosti diecézanov z roku 992 sa Vojtech vrátil na biskupský stolec do Prahy.
Vnútorné vzťahy v krajine sa však nezlepšili a biskup sa ocitol uprostred rivalizujúcich rodov. Keď protestoval proti zavraždeniu ženy, ktorá hľadala na území kostola azyl, nepriateľská strana ho donútila opustiť krajinu. Krátko potom dôkladne vypálili rodný hrad Libice a zavraždili jeho štyroch bratov spolu s ich rodinami. Biskup Vojtech sa vydal do Itálie, kde sa stretol s Otom III., ktorý ho povzbudzoval k misijnej činnosti. Vojtech si osvojil túto myšlienku. Na jeseň v roku 996 sa vybral do Poľska, aby išiel ďalej na sever. Kráľ Boleslav Chrabrý ho na svojom dvore prijal ústretovo. Ponúkol mu funkciu prostredníka v poľských diplomatických misiách. Biskup Vojtech však vyjadril ochotu pracovať medzi pohanmi. Na jar nasledujúceho roka vyplával po Visle do Gdaňska. Na území Pruska 25. apríla 997 v piatok na úsvite sa ozbrojený zástup vrhol na Vojtecha a misionárov, ktorí ho sprevádzali. Najprv ho udreli veslom, potom bol prebodnutý kopijami. Odťali mu hlavu a vrazili na kôl. Boleslav Chrabrý vykúpil telo mučeníka zlatom a s poctami ho pochoval v Gniezne. O dva roky neskôr pápež Silvester II. slávnostne zapísal Vojtecha do kánonu svätých. V marci v roku 1000 Oto III. vykonal púť k hrobu svätého. Vtedy - počas stretnutia s Boleslavom Chrabrým - bola slávnostne vyhlásená gnieznianska metropola s jej sufragánnymi diecézami v Krakove, Kolołobrzegu a Vroclave. Svätý Vojtech sa stal patrónom Cirkvi v Poľsku. Jeho kult sa rozšíril na Uhorsko, Čechy ako aj ďaľšie krajiny Európy. Na Slovensku je živá tradícia jeho pobytu na východe Slovenska v Gaboltove, kde mu je zasvätený prameň a kaplnka.
V roku 1870 zásluhou Andreja Radlinského vzniká nábožensko-vzdelávacia inštitúcia Slovákov, ktorá bola pomenovaná po tomto svätcovi: Spolok svätého Vojtecha.
Život svätého Vojtecha je znázornený na dverách katredály v Gniezne. Je jedným z najväčších diel stredovekého umenia v Poľsku.
Meniny
Vojtech
Duchovné okienko
Myšlienka: Horlivosť si ľahko získame, ak sa cez deň zamestnávame dobrými myšlienkami a strelnými modlitbami. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Neh 3, Neh 4, Neh 5
Katechizmus: Ako dlho zostane telo človeka v zemi?