9. august - svätá Terézia Benedikta z Kríža (panna a mučenica, spolupatrónka Európy)
Narodenie: 12. október 1891
Narodenie pre nebo: 9. august 1942
Pôvod mena: teresis - záštita, ochrana (z gréčtiny); therizein - zbierať úrodu
Patrónka: spolupatrónka Európy spolu so svätou Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou (1999, pápež svätý Ján Pavol II. v Ríme)
Edita Steinová sa narodila vo Vroclavy v Poľsku. Pochádzala z nábožnej židovskej rodiny. Dosiahla doktorát z filozofie. Po preštudovaní diela Terézie z Avily sa rozhodla konvertovať ku katolicizmu. Napriek prehováraniam sa vo veku 31 rokov dala pokrstiť, v roku 1933 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne; v roku 1938 zložila rehoľné sľuby. Jej príklad pritiahol do kláštora aj jej sestru Rózu. Po prijatí zákonov proti Židom odišla z Kolína do kláštora karmelitánok v Echte v Holandsku. K vrcholom jej spisby patrí dielo k 400. výročiu svätého Jána z Kríža. Gestapo odvlieklo všetky rehoľníčky židovského pôvodu do koncentráku v Osvienčime. Spolu so sestrou sa mohli zachrániť útekom, neurobili tak a 7. augusta 1942 nastúpili cestu smrti do koncentráku, kde 9. augusta zahynuli v plynovej komore. Keď jej chceli zachrániť život, povedala: Nerobte to! Prečo by som mala byť výnimkou? Či spravodlivosť nespočíva v tom, že sa nebudem dožadovať výhod, ktoré pramenia z môjho krstu? Ak nemôžem mať účasť na osude svojich bratov a sestier, môj život by v istom zmysle strácal zmysel. Sestre povedala: Poď, ideme za náš národ. V transporte posilňovala všetkých slovami: Čokoľvek príde, som na všetko pripravená. Ježiš je i tu uprostred nás. Pápež Ján Pavol II. ju 1. májaj 1987 v Kolíne vyhlásil za blahoslavenú; 11. októbra 1998 ako významnú dcéru Izraela a vernú dcéru Cirkvi v Ríme za svätú a 1. októbra 1999 spolu so svätou Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou za spolupatrónku Európy.
Meniny
Ľubomíra
Duchovné okienko
Myšlienka: Nikdy neslúžime Bohu lepšie, ako keď mu slúžime podľa jeho vôle. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Iz 32, Iz 33, Iz 34, Iz 35
Katechizmus: Kedy konáme s dobrým úmyslom?