Cesta lásky

Alfonz de' Liguori

Praktický návod dušiam, ako milovať Ježiša Krista

Jazyk: slovenčina
Veľkosť: 8,4 MB (PDF, 199 strán); 3,6 MB (epub, prispôsobuje sa veľkosti obrazovky)
Cena: zadarmo (Ak ma chcete podporiť finančne, môžete ma kontaktovať.)

Tento návod rozoberá rôzne situácie v živote človeka, ktoré postretnú každého z nás: hnev, utrpenie, zlyhanie, sklamanie, choroba, smrť, ale i radosť, nadšenie, úspech, víťazstvo... A dáva nám radu, ako v takýchto chvíľach života reagovať tak, aby nám pomohli dosiahnuť cieľ človeka - spásu. Toto dielo je z 18. storočia, ale princípy sú stále platné. Je to veľmi pekná kniha pre každého kresťana katolíka, ktorý si chce prehĺbiť lásku k Ježišovi. Obsahuje mnoho rád od svätých ľudí a zo Svätého písma.

Znášajme trpezlivo všetky skúšky života: choroby, chudobu, stratu majetku, smrť rodičov, urážky, prenasledovania a súženia, slovom všetky protivenstvá. Uvedomme si, že útrapy tohto života sú znamením, že nás Boh miluje a že túži zabezpečiť nám spásu na druhom svete. Buďme presvedčení, že sa Bohu oveľa väčšmi páčia nedobrovoľné umŕtvovania, ktoré nám sám posiela, ako umŕtvovania, ktoré si zvolíme sami.

V chorobe sa úplne odovzdajme do Božej vôle, lebo v tejto odovzdanosti má Boh oveľa väčšie zaľúbenie ako v ktorýchkoľvek iných prejavoch zbožnosti. Ak sa nemôžeme ponoriť do rozjímavej modlitby, pozerajme s dôverou na kríž a Ukrižovanému obetujme svoje bolesti, spojme ich s bolesťami, ktoré on vytrpel za nás na kríži. A keď sa priblíži hodina našej smrti, prijmime ju pokojne v duchu obete, to jest ochotne sa podvoľme smrti, aby sme sa zapáčili Ježišovi Kristovi; v tejto ochotnej vôli bola celá zásluha smrti mučeníkov. Povedzme odhodlane: Pane, tu som, chcem všetko, čo chceš, ty; chcem trpieť a toľko trpieť, koľko chceš ty; chcem zomrieť vtedy, kedy ma ty chceš zavolať! Nežiadajme si dlhší život, aby sme robili pokánie za svoje hriechy. S dokonalou odovzdanosťou prijmime smrť, lebo to je najväčšie pokánie.

Odovzdajme sa do Božej vôle, keď Boh chce, aby sme žili v chudobe a nedostatku. Znášajme trpezlivo všetky sprievodné ťažkosti: zimu, hlad, námahy, výsmech a potupu.

Rovnako sa odovzdajme do Božej vôle, ak prídeme o majetok, stratíme rodičov a priateľov, bez ktorých sme si nevedeli život ani predstaviť. Navyknime si vo všetkých protivenstvách opakovať: čo chce Boh, to chcem aj ja! Po smrti príbuzných nestrácajme čas neplodným nariekaním, ale modlime sa za spásu ich duší. Obetujme Ježišovi Kristovi svoj bôľ nad ich odchodom.

Ukážme, že vieme trpezlivo a pokojne znášať pohŕdania a urážky. Odpovedajme láskavo, keď nás niekto nespravodlivo napadne. Keď však cítime, že sme rozrušení, radšej mlčme. Počkajme, až sa myseľ utíši. Medzitým sa však nesťažujme iným na urážku, ktorú sme museli strpieť. V tichosti ju obetujme Bohu, ktorý za nás toľko vytrpel.

Buďme prívetiví voči všetkým: voči predstaveným i podriadeným, voči vznešeným i jednoduchým, voči rodičom i cudzincom; ale celkom zvlášť voči tým, ku ktorým cítime odpor.

Ak musíme karhať bratov, najlepším prostriedkom je láskavosť. Vľúdnosťou dokážeme viac ako všetkými ostatnými prostriedkami a rozumovými dôvodmi. Nekarhajme, keď sme rozhnevaní, lebo pokarhanie v hneve bude trpké v slovách alebo v spôsobe. Nekarhajme ani vtedy, keď je vinník rozrušený, lebo pokarhanie ho ešte väčšmi roztrpčí a nepovzbudí k ľútosti.

Nezáviďme mocným tohto sveta bohatstvá, pocty, postavenie, chvály, ktorých sa im dostáva od ľudí. Záviďme tým, čo väčšmi milujú Ježiša Krista. Nijaký kráľ nežije na svete tak šťastne ako oni. Ďakujme Pánovi, že nám dal poznať márnosť všetkých pozemských majetkov, pre ktoré toľko nešťastníkov hynie.

Nehľadajme vo svojich myšlienkach a podujatiach sebauspokojenie, ale iba zaľúbenie Božie. Nestrácajme odvahu, keď sa nám niečo nepodarí. A keď sa podarí, vyhýbajme sa chválam a vďakám. Keď budú ľudia šomrať a prejavovať svoju nespokojnosť, potešme sa myšlienkou, že sa chceme páčiť Bohu, a nie ľuďom.

Hlavné prostriedky na dosiahnutie dokonalosti sú tieto:
a) Chráňme sa každého vedomého hriechu, aj ľahkého. A keď sa predsa dopustíme nejakej chyby, nehnevajme sa na seba a nebuďme netrpezliví. Pokojne ju hneď oľutujme, vzbuďme si úkon lásky k Ježišovi Kristovi, sľúbme mu, že ho viac neurazíme a naliehavo ho prosme o pomoc.
b) Živme v sebe túžbu dosiahnuť dokonalosť svätých a všetko pretrpieť z lásky k Ježišovi Kristovi. Ak nemáme takú túžbu, prosme Ježiša Krista, aby nám ju vo svojej dobrote udelil. Lebo ak nebudeme naozaj túžiť po svätosti, neurobíme ani krok na ceste k dokonalosti.
c) Pevne sa rozhodnime dosiahnuť dokonalosť. Kto nemá túto rozhodnosť, bude vždy slabochom a nebude môcť zlomiť prekážky, ktoré sa mu postavia do cesty. Naopak, rozhodná duša s Božou pomocou, ktorá jej nikdy nebude chýbať, premôže všetko.
d) Venujme denne dve alebo aspoň jednu hodinu rozjímavej modlitbe. Nikdy ju nevynechajme z lenivosti, ani vtedy nie, keď prežívame duchovnú opustenosť a nepokoj. Len v krajnej nevyhnutnosti ju môžeme vynechať.
e) Pristupujme k svätému prijímaniu viac ráz do týždňa podľa rady duchovného vodcu. No proti jeho vôli častejšie prijímať nesmieme. To platí aj o telesných umŕtvovaniach, ako sú pôsty, železné retiazky, bičovanie a podobné. Tieto umŕtvovania proti vôli duchovného otca alebo zničia zdravie alebo v nich budeme hľadať svetskú chválu. Preto treba mať duchovného vodcu a vo všetkých týchto prípadoch ho treba poslúchať.
f) Neprestajne sa modlime. Odporúčajme sa vo všetkých potrebách Ježišovi Kristovi. Prosme o príhovor svojho anjela strážcu, svojich svätých patrónov a hlavne Božiu Matku, lebo jej rukami nám Boh dáva všetky milosti. Na konci ôsmej hlavy som dokázal, že všetko naše dobro závisí od modlitby. Zvlášť denne prosme Boha o zotrvanie v jeho milosti. Kto prosí, dostane. Kto neprosí, nedostane a zahynie. Prosme Ježiša Krista o jeho svätú lásku, o dokonalú odovzdanosť do jeho vôle. Ak prosíme o milosti, vždy sa odvolávajme na zásluhy Ježiša Krista. O tieto milosti prosme hneď ráno, len čo vstaneme. O ne prosme pri rozjímaní, pri svätom prijímaní, pri návštevách najsvätejšej Sviatosti oltárnej, večer pri spytovaní svedomia. V pokušeniach, hlavne však v pokušeniach proti čistote, prosme Boha, aby nám dal silu odporovať. Volajme o pomoc a vzývajme často najsvätejšie mená Ježiš a Mária. Kto sa v pokušeniach modlí, zvíťazí; kto neprosí, bude premožený.

Máme problémy s pokorou? Nezakladajme si na poctách, na bohatstve, na postavení, na nadaní, na iných prirodzených daroch a ešte menej na daroch duchovných: uvedomme si, že všetky tieto dobrá sú Božie dary. Pokladajme sa za najúbohejších zo všetkých a tešme sa, keď nami pohŕdajú. Nebuďme ako tí, čo ústami hovoria, že sú zo všetkých najhorší, ale chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo lepšie ako s inými. Pokorne prijímajme pokarhania a nevyhovárajme sa ani vtedy, keď sme naozaj nevinní. Len vtedy sa máme brániť, keby hrozilo pohoršenie.

Nechcime sa ukazovať pred svetom a nehľadajme svetské pocty. Buďme si stále vedomí múdrej zásady svätého Františka: Sme len takí, akí sme pred Bohom. Ešte horšie by bolo, keby rehoľník vo svojom spoločenstve túžil po čestných funkciách a chcel by sa stať predstaveným. Cťou rehoľníka nech je byť najponíženejší je ten, kto s najväčšou radosťou prijíma uponíženia.

Odpútajme sa vnútorne od každého stvorenia. Kto je pripútaný k nejakému pozemskému dobru, hoci najnepatrnejšiemu, nemôže sa povzniesť k Bohu a úplne sa s ním spojiť.

Zbavme sa zvlášť prepiatej náklonnosti k rodičom. Svätý Filip Neri hovorieval: Koľko náklonnosti venujeme stvoreniu, toľko jej uberieme Bohu. Pri voľbe životného povolania nemôžeme dôverovať rodine, lebo má väčšinou na zreteli svoj vlastný záujem, a nie naše skutočné dobro. Neberme ohľad na mienku ľudí a na márnivú vážnosť pred ľuďmi. Nadovšetko však sa zrieknime vlastnej vôle. Treba sa vzdať všetkého, aby sme získali všetko. Všetko za všetko! napísal Tomáš Kempenský.

Nedajme sa premôcť hnevom, nech sa stane čokoľvek. A keď predsa pozorujeme, že sa nás zmocňuje hnev, utiekajme sa k Bohu. Vtedy sa nepúšťajme do nijakej práce, ani do rozhovoru, kým sa hnev celkom neutíši. Aby nás hnev nenašiel nepripravených, pri modlitbe si predstavme všetky protivenstvá, ktoré nás môžu zastihnúť. Pamätajme na slová svätého Františka Saleského: Nikdy som sa nedal strhnúť k hnevu, aby som to hneď neoľutoval.

Všetka svätosť spočíva v tom, že milujeme Boha, a všetka láska k Bohu je v plnení jeho vôle. Preto sa musíme bezvýhradne odovzdať do Božích rúk. Prijmime s pokojným srdcom všetko, čo Boh chce, či je to príjemné, či nepríjemné. Buďme spokojní so stavom, v ktorom nás chce mať Boh. Uspokojme sa so zdravím, aké nám dáva Boh. Vo svojich modlitbách sa sústreďme na jeden cieľ: aby nám Boh dal milosť, žeby sme vyplnili jeho svätú vôľu. Aby sme ju vyplnili, musíme sa podrobiť poslušnosti. Rehoľník sa má podrobiť predstavenému, veriaci človek vo svete spovedníkovi. Buďme si istí, že svätý Filip Neri povedal pravdu, keď napísal: Zo všetkého, čo robíme z poslušnosti, nebudeme sa zodpovedať Bohu. To platí, pravda, keď prikázaný skutok nie je jasným hriechom.

Proti pokušeniam máme dva prostriedky: odovzdanosť a modlitbu. Hoci pokušenia nepochádzajú od Boha, Boh ich predsa dopúšťa pre naše dobro. Zachovajme si pokoj, keď nás pokušenie akokoľvek obťažuje. Odovzdajme sa vtedy do Božej vôle a vyzbrojme sa proti nemu modlitbou. To je najmocnejšia a najbezpečnejšia zbraň, ktorou istotne premôžeme nepriateľa. Zlé myšlienky nie sú ešte hriechom, i keď sú akokoľvek hnusné a bezbožné. Hriešny je len súhlas s týmito myšlienkami. Vzývajme najsvätejšie mená Ježiš a Mária a vždy zvíťazíme. Keď pokušenie stále dotiera, obnovujme si pevné predsavzatie, že chceme radšej zomrieť ako uraziť Pána Boha. Častejšie sa prežehnávajme a pokropme sa svätenou vodou. Veľmi dobre urobíme, keď pokušenia vyjavíme svojmu spovedníkovi. No najmocnejší prostriedok je modlitba. Prosme Pána Ježiša a Pannu Máriu o pomoc, aby sme pokušeniam odolali.

Ako si máme počínať v duchovnej bezútešnosti? Predovšetkým sa ponížme a priznajme si, že si zaslúžime, aby Boh s nami takto zaobchádzal. Po druhé, odovzdajme sa do Božej vôle a vrhnime sa do náručia jeho dobroty. Keď nás Boh zahŕňa útechami, pripravme sa na skúšky, ktoré často nasledujú po útechách. Keď opustenosť naozaj príde, ponížme sa a odovzdajme sa do Božej vôle. Tak budeme mať z vnútorných súžení väčší osoh ako z útech.

Aby sme mohli stále viesť svätý život, aby sme vytrvali v dobrom, zaštepme si hlboko do mysle hlavné zásady, ktoré sa týkajú večného života:

• Všetko na tomto svete má koniec, radosti i žiale; len večnosť je bez konca. Aký osoh budem mať v hodine smrti zo všetkej slávy tohto sveta?
• Všetko, čo prichádza od Boha, či je to príjemné či nepríjemné, všetko je dobré a slúži pre naše dobro.
• Treba sa zriecť všetkého, aby sme získali všetko.
• Pravý pokoj nie je možné dosiahnuť bez Boha.
• Jedno je potrebné: milovať Boha a spasiť si dušu.
• Len hriechu sa treba báť.
• Kto stratí Boha, stratí všetko.
• Kto na tomto svete po ničom netúži, je pánom celého sveta.
• Kto sa modlí, bude spasený; kto sa nemodlí, bude zatratený.
• Alebo zomrieť, alebo sa páčiť Bohu.
• Nech Boh stojí, koľko chce, nikdy nie je pridrahý.
• Každý trest je ľahký pre toho, kto si zaslúži peklo.
• Všetko znesie ten, kto rozjíma o ukrižovanom Ježišovi.
• Všetko sa stáva trestom, čo sa nerobí pre Boha.
• Kto chce iba Boha, má všetkého hojnosť.
• Blažený človek, čo z hĺbky srdca môže povedať: Môj Ježišu, len teba milujem a nič iné.
• Kto miluje Boha, všade nájde sladkosť; kto nemiluje Boha, nájde všade trpkosť.

• Ako si Ježiš zaslúži, aby sme ho milovali pre lásku, ktorú nám prejavil vo svojom utrpení
• Ako si Ježiš Kristus zaslúži, aby sme ho milovali, a to pre lásku, ktorú nám preukázal ustanovením Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej
• Veľkú dôveru má v nás vzbudiť úvaha o láske, ktorú nám prejavil Ježiš Kristus, a dobrodenia, ktorými nás zahrnul
• Ako veľmi sme povinní milovať Ježiša Krista
• Duše, ktoré milujú Ježiša Krista, milujú utrpenie
• Kto miluje Ježiša Krista, miluje vľúdnosť
• Kto miluje Ježiša Krista, nezávidí mocným tohto sveta, ale závidí tým, čo viac milujú Ježiša
• Kto miluje Ježiša Krista, nenávidí vlažnosť a usiluje sa o dokonalosť
• Kto miluje Ježiša Krista, nie je pyšný na svoje dobré vlastnosti. Naopak, ponižuje sa a je rád, že ho aj druhí ponižujú.
• Kto miluje Ježiša Krista, žiada si len svojho miláčika
• Kto miluje Ježiša Krista, usiluje sa odpútať od všetkých stvorených vecí
• Kto miluje Ježiša Krista, nikdy sa nehnevá na svojho blížneho
• Kto miluje Ježiša Krista, chce iba to, čo chce Ježiš
• Kto miluje Ježiša Krista, znáša pre Ježiša všetko, ale zvlášť choroby, chudobu a opovrhnutie
• Kto miluje Ježiša Krista, verí všetkým Jeho slovám
• Kto miluje Ježiša Krista, dúfa, že od Ježiša Krista všetko dostane
• Kto miluje Ježiša Krista silnou láskou, miluje Ho i v pokušeniach a bezútešnosti
• Súhrn čností objasňovaných v knihe Cesta lásky