11. december - svätý Damaz I. (pápež)
Narodenie: okolo 305
Narodenie pre nebo: 384
Pôvod mena: Damasus - adamas - diamant (z latinčiny)
Ikonografia: Je zobrazený v pápežských rúchach s dvojitým krížom, knihou nesúcou nápis Vulgata a modelom kostola; niekedy má prsteň s diamantom, čo poukazuje na jeho meno Damasus - adamas v latine znamená diamant.
Dobové pramene o ňom hovoria ako o diakonovi pápež Libéria. Po smrti pápeža Libéria v roku 366 bol zvolený za pápeža. Čoskoro proti nemu povstala menšina na čele s kňazom Ursiom, ktorý sa stal antipápežom a zažaloval Damaza dokonca z vraždy. Dlhotrvajúci rozkol nebol Cirkvi na osoh. Damaz napriek všetkému bol pápežom, ktorý neustával v apoštolskej činnosti a horlivo vystupoval proti bludným náukám. Jeho úcta k mučeníkom bola veľkou výzvou pre Cirkev. Sám skladal epitafné dosky na hroby mučeníkov. Zachovalo sa ich okolo šesťdesiat. V roku 382 poveril svätého Hieronyma revíziou latinského prekladu Nového zákona. Snažil sa o povznesenie morálky. Na dnešnej ulici Viktora Emanuela sám dal postaviť a posvätiť Chrám svätého Vavrinca. Sám tam bol neskôr pochovaný. Kostol nesie titul svätého Vavrinca a Damaza.
Meniny
Hilda
Duchovné okienko
Myšlienka: Keď v najťažších pokušeniach chýba súhlas vôle, iste ste sa nedopustili hriechu. To nežnosť Božského Milujúceho necháva trpieť a bojovať svojho milovaného bez toho, že by vedel, že miluje. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: 1 Sol 1, 1 Sol 2, 1 Sol 3
Dokonalosť a svetlo daru múdrosti v rozume: Svetlo života, ako dar múdrosti, dáva sa pravidelne, ako povedal svätý Tomáš, podľa stupňa lásky. To chce povedať aj svätica. Týmto svetlom sa miluje, lebo láska nasledujem rozum. Viac pozná, viac miluje a čím viac miluje, tým viac poznáva. Láska a poznanie sa navzájom živia. Keď tí, čo písali o Rafaelovi a Michelangelovi, nezanedbali nič pri prehlbovaní svojho predmetu, tak ani my nesmieme zanedbať prehĺbiť Evanjelium a svätú omšu. Radosť, ktorú pociťuje ten, čo nasleduje večný hlas, nijaký jazyk nemôže vyjadriť, nijaké ucho nemôže počuť; nie je oko, čo by ju mohlo vidieť, lebo ten už má predchuť dobra, ktoré je mu pripravené v nebi. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)