12. december - blahoslavená Otília Baumgarten (panna a mučenica)
Narodenie pre nebo: 1. február 1794 (Francúzsko)
Pôvod mena: zdrobnenina Ota - malý majetok, šťastie (z nemčiny)
O živote tejto svätice nevieme veľa. Svoj život položila za vieru v revolučných rokoch. Patrila do spoločenstva štyridsiatich družiek blahoslavenej Márie Anny Vailotovej.
Svätá Otília (matka predstavená)
Narodenie: okolo 660
Narodenie pre nebo: asi 720
Pôvod mena: zdrobnenina Ota - malý majetok, šťastie (z nemčiny)
Patrónka: a ochrankyňa slepých
Tradícia hovorí, že narodila v bohatej šľachtickej rodine pána z Hohenburgu, no slepá. Otec nechcel o slepej dcére ani počuť. Preto bola daná na výchovu do kláštora. Otíliu pokrstil rezenský biskup Erhard a po krste a birmovaní Otília nadobudla zrak. Otec ani potom nechcel prijať svoju dcéru. Otília však po dlhšom čase predsa dokázala získať priazeň svojho otca a ten jej nakoniec daroval hrad pri Štrasburgu a tam Otília založial kláštor Odilienberg.
Meniny
Otília
Duchovné okienko
Myšlienka: Pre svoje styky si vyberte len niekoľko dobrých a vážených osôb. Len niekoľko, lebo ťažko je zhodnúť sa s mnohými. Dobrých, lebo je ľahko znepriateliť si zlých. Vážených, aby ste si zachovali česť a dobré meno. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: 1 Sol 4, 1 Sol 5, 2 Sol 1, 2 Sol 2
Dokonalosť a svetlo daru múdrosti v rozume: Est quaedam inchoatio vitae aeternae - je akýsi začiatok večného života, povedal svätý Tomáš. Tento život zjednotenia je opísaný v hlave 89, v ktorej je tiež rozdelenie medzi videním a zjavením, o čom bola reč v hlave 70. V tomto živote sa zjednocuje skutočné poznanie našej biedy a akési vyskúšané poznanie nekonečnej božej dobroty. To sú, hovorí svätica, najzákladnejšie a najistejšie piliere rozhľadu, ktorý sa bude zväčšovať až do nášho vstupu do neba. Tento krásny obraz ukazuje, ako sú tieto dve vyskúšané poznania - seba samých a Boha spojené; líšia sa od poznania abstraktného a špekulatívneho. Tak sme došli k srdcu skutočného duchovného života. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)