16. december - svätá Adelhaida (cisárovná)

Svätí na každý deň

Narodenie: 931
Narodenie pre nebo: 16. december 999
Pôvod mena: adal + heit - ušľachtilá bytosť, bytosť vznešených spôsobov (zo staronemčiny)
Ikonografia: Je zobrazená v kniežacích rúchach s cisárskou korunou v rukách a modelom kostola; ako žena rozdávajúca almužnu.

Dcéra burgundského kráľa, bola ako 6-ročná zasnúbená Lotarovi Talianskemu. S radosťou vždy konala skutky milosrdenstva. Jej manželstvo netrvalo dlho, po troch rokoch ovdovela a keď odmietla ponuku jeho nástupcu Berengára, aby sa vydala za jeho syna, uvrhol ju do väzenia. Spolu s dcérkou Emou ušla a uchýlila sa do pevnosti Canossa. Oto I. porazil Berengára, Adelhaide vrátil korunu a o rok neskôr si ju vzal za manželku. V roku 962 ho pápež Ján XI. korunoval za cisára a Adelhaidu za cisárovnú. Po smrti manžela v roku 973 nastali pre ňu ťažké časy; prví dvaja synovia zomreli, vládu po otcovi prevzal Oto II., ktorý mal za manželku grécku princeznú Teofanu. Tá nevychádzala so svokrou. Adelhaida odišla do kláštora v Cluny. Posledné roky svojho života trávila v kláštore v Selze v Alsasku. Jej život bol poznamenaný neustálym utrpením. V roku 983 zomrel jej syn a na trón nastúpil jej vnuk Oto III., no vládla jeho matka. V roku 990 zomrela Teofana a Adelhaida musela opustiť kláštor a prevziať vládu. Kalich utrpenia nebol ani zďaleka naplnený; musela prekonať stratu svojho zaťa, manžela dcéry Emy, ktorá musela utekať v dôsledku smrti jej brata; musela pochovať aj dcéru Matildu.

Meniny
Albína

Duchovné okienko

Myšlienka: Robíme si veľké hriechy. Chceme zásluhy Kalvárie aj útechu Tábora. Chceme priazeň Božiu aj priazeň sveta. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Tít 2, Tít 3, Flm, Hebr 1
Prozreteľnostné skúšky a zjednotenie s Bohom: Toto zjednotenie s Bohom, o ktorom budeme hovoriť, predpokladá umŕtvovanie alebo činné očistenie, ktoré konáme sami, totiž: umŕtvovanie žiadostí tela, očí a pýchy. Predpokladá sa hádam aj trpné očistenie, čiže trpezlivé a dobrovoľné prijatie utrpení? Rozhodne! Náuka svätej Kataríny je aj v tomto ohľade presná, keď hovorí o pokušení, o utrpení a o rozličných druhoch pokánia, ktoré pochádzajú buď zo sebelásky alebo z čistej lásky. Duša môže vždy zvíťaziť nad pokušeniami čnosťou. Boh nikdy nežiada nemožnosť. Pokušenia môžu nám aj osožiť, a to tak, že odporujúc im, lepšie ich poznávame, aj seba samých a dobrotu Boha, ba tým sa posilňuje aj čnosť. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)