20. december - svätý Zefirín (pápež)
V rokoch 199 - 217 viedol Kristovu Cirkev pápež svätý Zefirín. Pochádzal z otrockej triedy, nebol vzdelaný človek. Keď sa stal biskupom Ríma, povolal k sebe diakona Kalixta, ktorý sa stal prvým poradcom pápeža. Vzbudzovalo to nevôľu u tých, ktorí boli slobodní. Do Ríma v tom čase prichádzalo množstvo učencov. Spomedzi nich vynikali Origeness Alexandrijský a rímsky kňaz Hypolit. Prichádzali aj rôzni učitelia náuk, ktoré sa nezhodovali s katolíckou vieroukou. Ich náuky sa stali čoskoro predmetom sporov. Pápež Zefirín sa nemiešal do ich sporov. To zvlášť popudilo Hypolita, keď podľa mienky nezakročl proti Sebéliovi. Spor spočíval v otázke: Kto vlastne trpel na kríži a kto zomrel? Ježišove slová: Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? sa stali dôvodom trojičných sporov. Pápež Zefirín odpovedal veľmi jednoznačne. Povedal, že pozná iba jedného Boha, ktorý trpel, Ježiša Krista, a mimo neho nikoho iného, kto by trpel a zomrel. Ale nie je to Otec, ktorý trpel, ale Syn. Napriek tomu, že ho Hypolit označil za nevzdelanca, tento neučený svätec dokázal Cirkev v ťažkých časoch viesť k jednote a odstráneniu rôznych bludov, ktoré vždy boli pre Cirkev nebezpečnejšie ako všetky útoky zvonku.
Meniny
Dagmar, Dagmara
Duchovné okienko
Myšlienka: Nedôvera, ktorú máte voči sebe, je dobrá vec, kým slúži ako podklad pre dôveru v Boha. Ak vám však prináša nepokoj, odhoďte ju bez váhania ako jedno z najväčších pokušení. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Hebr 12, Hebr 13, Jak 1, Jak 2
Prozreteľnostné skúšky a zjednotenie s Bohom: Hlava 91 o slzách duše, celkom vnútorných, akými plačú svätí pre stratu duše, nemôžu vydať prirodzené slzy, ktoré by im uľahčili. Je päť druhov sĺz: 1. slzy svetských ľudí nad stratou pozemských dobier; 2. slzy otrocké z otrockého strachu pred pánmi, nimi oplakávajú svoj trest; 3. slzy sluhov nemravnosti, ktorí síce plačú nad hriechom, ale zároveň nad stratou rozkoše; 4. slzy dokonalých za urážky spáchané voči Bohu iným dušiam; 5. slzy najdokonalejších, vylievané nad vyhnanstvom od tváre Božej, a pre stratu jednoty s Bohom. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)