24. december - svätá Gianna Berettová-Mollová
Narodenie: 4. október 1922 (Taliansko)
Narodenie pre nebo: 28. apríla 2004
Patrónka: manželskej lásky a obety; vzor a ochrankyňa všetkých žien v požehnanom stave
Narodila sa v Magente pri Miláne. Pochádzala z nábožnej rodiny. Ako 16-ročná sa rozhodla žiť život viery naplno. V roku 1949 úspešne promovala na Milánskej univerzite. Ako lekárka denne prichádzala do styku so smrťou, zvádzala neustály boj o život. Jej osobný život sa našiel na rázcestí - na jednej strane túžila ísť za bratom na misie a na druhej strane tu bola silnejšia láska k Petrovi. Na radu spovedníka sa rozhodla pre manželstvo. V kostole, kde bola pokrstená, 24. septembra 1955 uzavreli sviatostné manželstvo. V roku 1956 sa narodil syn Pierluigi, neskôr Mariolina a v roku 1959 Laura. V roku 1961 sa na svet hlási štvrté dieťa a s ním aj zhubný nádor. Záchrana spočívala v odstránení dieťaťa. Gianna ako lekárka vedela, že záchrana dieťaťa znamená jej smrť. Napriek všetkému žiadala o záchranu dieťaťa. Dievčatko Gianna Emmanuela sa narodilo 21. apríla 2004.
Boží služobník svätý Ján Pavol II. pri svätorečení 16. mája 2004 (beatifikácia bola 24. apríla 1994) povedal: Gianna bola obyčajným, ale aj výnimočným svedkom Božej lásky. Niekoľko dní pred uzavretím manželstva napísala: Láska je najkrajším citom, ktorý Pán vložil do ľudskej duše... Najvyššia obeť, ktorou ovenčila svoj život, svedčí o tom, že človek sa iba vtedy môže zrealizovať, keď má odvahu úplne sa zasvätiť Bohu a bratom. Kiežby naša epocha, vďaka jej príkladu, mohla odhaliť skutočnú, čistú a plodnú krásu manželskej lásky, prežívanej ako odpoveď na Božie volanie. Svedkami bola rodina Gianny a hlavnej jej dcéra Gianna Emmanuela.
Meniny
Adam, Eva
Duchovné okienko
Myšlienka: Nech vám pobožnosti neprekážajú plniť si ostatné povinnosti. Nech nie sú dlhé, aby neunavovali ducha a neznechucovali tých, s ktorými žijete. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: 1 Jn 2, 1 Jn 3, 1 Jn 4
Všeobecná výzva: Akonáhle sa človek naplní láskou k Bohu a láskou k blížnemu, zároveň je spojený so skutočnými čnosťami. A to preto, lebo duša smädí po čnosti, po mojej sláve a po spáse blížneho: duša vstúpila na cestu, vedúcu k prameňu živej vody. Keď príde k nemu, okúsi ju a zapadne do mňa, lebo som oceán pokoja. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)