26. december - svätý Štefan (prvý mučeník Cirkvi)
Pôvod mena: stephanos - veniec, vencom korunovaný, víťaz (zo starogréčtiny)
Ikonografia: Je zobrazený ako diakon s palmou, knihou a kameňmi.
Bol jedným zo siedmich osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, podľa tradície pokladaných za prvých diakonov, ustanovených apoštolmi, aby pomáhali helénskym vdovám v jeruzalemskej komunite. Štefan ponúkol nový výklad Mojžiša a Božieho slova v Ježišovom mene - Starý zákon predstavil vo svetle ohlasovania smrti a zmŕtvychvstania Ježiša. Židia to vnímali ako rúhanie, odsúdili ho na ukameňovanie. Štefan hlásal, že mystérium kríža je stredobod dejín spásy a ich absolútny ťažiskový bod je ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Ježiš. Dokazujú to aj mučeníkove slová, ktoré vyriekol pred svojím ukameňovaním: Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. Štefan svoje mučeníctvo napĺňa podľa vzoru utrpenia samotného Ježša, pretože odovzdáva 'Pánu Ježišovi' svojho ducha a modlí sa za to, aby jeho mučiteľom nezapočítal tento hriech. Zabitie Štefana rozpútalo prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a Ježišových učeníkov prinútilo opustiť mesto. Podľa Benedikta XVI. príklad svätého Štefana poukazuje na neoddelitenosť viery a lásky a pripomína nám, že každé prenasledovanie sa môže stať príležitosťou na šírenie evanjeliovej zvesti a rast Cirkvi.
Meniny
Štefan
Duchovné okienko
Myšlienka: Mnohí majú radi pocty a úrady, ale len máloktorí majú odvahu ich odmietnuť a nimi opovrhnúť. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Júd, Zjv 1, Zjv 2, Zjv 3
Všeobecná výzva: Aký je znak pre dušu, že dosiahla dokonalú lásku? Spasiteľ to vysvetľuje svätej Kataríne, ktorá hovorí v hlave 74 a 79: Zostáva mi ukázať ti znak, podľa ktorého sa poznáva dokonalá duša. Je to ten istý znak, ako u apoštolov po zoslaní Ducha Svätého. Odídu z modlitby, oslobodení od strachu, uskutočňujú moje slová, hlásajú náuku môjho Syna. Neboja sa utrpenia, naopak, tieto im prinášajú slávu. Tí, čo trpia pre moju slávu a čo smädia po spáse duší, tí bežia k stolu svätého kríža. Chcú trpieť a pracovať v službách blížneho. Títo radostne bežia na cestu Krista ukrižovaného; nasledujú jeho náuku a nič ich nemôže zastaviť v tomto behu: ani nespravodlivosť, ani prenasledovanie, ani radosti sveta. Znášajú toto všetko nepremožiteľnou silou, so srdcom zapáleným večným ohňom lásky, okusujúc a pociťujúc ľúbeznú vôňu zachránených duší, hotoví zniesť všetko pre duše. Jasný dôkaz, že taká duša miluje svojho Boha dokonale a so záujmom. A keď títo dokonalí sa milujú, milujú sa pre mňa; keď milujú blížneho, milujú ho pre mňa, aby uctili a velebili moje meno. V strede nespravodlivosti žiari trpezlivosť. Týmto som dal milosti pocítiť, že som vždy s nimi, kým k ostatným sa vraciam - nie, aby som im vzal milosť, - ale pocit moje prítomnosti. S dokonalými nekonám takto. Stále som s nimi skrze milosť a zo skúsenosti, ktorú majú z mojej prítomnosti. Je to zaiste zvláštne cviečnie lásky a daru múdrosti, ktorá nám dáva, hovorí svätý Tomáš, akési skúsenostné poznanie o prítomnosti Boha v nás. Toto je skutočný život mystický, vrchol pravidelného vývoja života milosti a predchuť večného života. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)