5. december - svätá Barbora
Narodenie: 3. storočie
Narodenie pre nebo: okolo 306
Pôvod mena: barbaros - cudzinka, barbarka (z gréčtiny)
Ikonografia: Je zobrazená v dlhom odeve s pásom a prikrytou hlavou; na odeve má plášť, ktorý je nazývaný ako ochranný plášť; ako panna s vežou je často zobrazená s dvomi inými pannami svätou Margitou Antiochijskou s atribútom draka a svätou Katarínou Alexandrijskou s polkolesom. Atribúty sú meč, veža, kalich s hostiou, pchodeň a pštrosie pero.
Pochádzala z Nikomedie a bola dcérou zámožného Dioskura. Veľmi skoro spoznala náuku kresťanov a silne sa k nej primkla. Jej otec bol fanatickým odporcom kresťanov. Keď Barbora odmietla mnohých a veľmi bohatých ženíchov a otec zistil pravú príčinu, dal postaviť vežu, do ktorej ju zavrel. Keď sa Dioskuros dozvedel, že jeho dcéra sa nechala tajne pokrstiť, sám ju predviedol pred miestodržiteľa, dúfajúc, že on ju prinúti vzdať sa viery. Nestalo sa tak a Barbora bola kruto mučená a nakoniec sťatá. Podľa legentdy sám otec sťal svoju dcéru, no len čo odložil meč, zasiahol ho blesk a zomrel aj on. Údaje o jej smrti a presnom dátume jej umučenia nemáme spoľahlivé. Jej smrť je datovaná do obdobia prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom. Patrí k najznámejším sväticiam raného kresťanstva a je zaradená medzi štrnásť pomocníkov v každej núdzi.
Meniny
Oto
Duchovné okienko
Myšlienka: Náš veľký cieľ, dokonalosť, sa rodí, vzrastá a udržuje pri živote v duchovnej sústredenosti vytrvalo pestovanej modlitbou a strelnými modlitbami. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: 2 Kor 11, 2 Kor 12, 2 Kor 13, Gal 1
Dokonalosť a prikázanie lásky: Svätica to vysvetľuje slovami Spasiteľa: Ako rady sú viazené k prikázaniam, tak nikto nemôže zachovať prikázanie bez zachovania rád. Ak sme pánmi nad svetskými bohatstvami, musíme byť pokornými pánmi, nie nadutými, ako nad vecou požičanou, nevlastnou, lebo moja Dobrota vám ich len prepožičia na užívanie. Užívajte ich s vedomím, že ste ich dostali odo mňa a zachovávam ich len preto, lebo sú užitočné k vašej spáse. Teda máte ich užívať...; zachovávajúc ducha rád Evanjelia a orezávajúc výhonky nezriadenej lásky. Máme ich užívať ako by sme ich neužívali, hovoril svätý Pavol To znamená držať svetské dobrá v panstve a nie oni nás v okovách, nie slúžiť im ako lakomý svojmu pokladu. V celom živote sa máme riadiť podľa hviezdy večného života a zväčšovať v sebe zo dňa na deň lásku, ako to žiada najvyšší príkaz a ako nám to dovoľuje sväté prijímanie, posilňujúc dušu podľa miery jej túžby. Aj duša, žijúca vo svete mohla by nasledovať tento hlas a mohla by dosiahnuť dokonalosť v láske k Bohu a k dušiam najčistejším a najsilnejším, ba prijala by aj nespravodlivosti, pohŕdania, potupy, výsmechy a prenasledovania - keby boli na ňu dopustené, hovorí svätica - a to z úcty k Spsiteľovi a pre spásu duší. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)