27. február - svätý Alexander (biskup)
Narodenie: 250
Narodenie pre nebo: 328
Pôvod mena: alexo - bránim, pomáham; ner - muž, chlap; brániaci mužov, starajúci sa o mužov (z gréčtiny)
Ikonografia: Je zobrazený ako biskup s rydlom v ruke.
Alexander, biskup a patriarcha Alexandrie, sa narodil okolo roku 250. Bol zapálený obranca čistoty viery, vzorný dušpastier. Patril medzi najvážnejších predstaviteľov duchovenstva. Vynikal učenosťou, pastoračnou horlivosťou a dobrotou ku všetkým. Mal veľké porozumenie aj pre tých, ktorí spôsobovali ťažkosti a nedorozumenia. Zastal sa mladého nespokojného Ária, keď ho chceli vylúčiť spomedzi kandidátov duchovenstva a dosiahol, že ho vysvätili za kňaza.
Po smrti alexandrijského patriarchu Achillasa v roku 313 zvolili Alexandra za jeho nástupcu. Údajne Árius mal záujem o patriarchálnu hodnosť a ťažko niesol, keď ju dostal Alexander. No navonok predstieral priateľstvo.
Alexander si dal veľmi záležať na tom, aby alexandrijské duchovenstvo bolo na patričnej výške čistotou viery aj svätosťou života. Preto povolal a vysvätil viacerých, ktorí prešli školou evanjeliovej dokonalosti ako pustovníci na egyptskej púšti. Dal postaviť najväčší alexandrijský kostol zasvätený svätému Theonasovi.
Najvážnejšia úloha Alexandrovho patriarchátu bola obrana kresťanskej viery proti Áriovi. Proti tomu Áriovi, ktorého sa kedysi zastal. Aj keď už bolo zjavné, že Árius šíri bludnú náuku, patriarcha sa ho najprv usilovať prehovoriť po dobrom. Keď bludár získal pre svoje učenie mnohých jednoduchých ľudí, ale aj duchovných, Alexander sa rozhodol zasiahnuť.
Asi v roku 320 zvolal synodu, kde sa zúčastnilo okolo sto biskupov z Egypta a Líbye, ktorí jednoznačne odsúdili bludára. Ten neustúpil, ušiel do Palestíny, kde sa sťažoval na Alexandra ako na nespravodlivého prenasledovateľa. Podarilo sa mu získať na svoju stranu významných biskupov Euzébia z Cézarey a Euzébia z Nikomédie, ktorí sa v okružných listoch maloázijským biskupom zastávali Ária. Patriarcha Alexander posielal listy, v ktorých bránil svoj postup.
Keď Euzébius z Nikomédie zvolal dve synody na rehabilitovanie Ária, Alexander protestoval listom, v ktorom zdôrazňoval Áriovo pohŕdanie kresťanskou tradíciou. Sám predložil vyznanie viery, ktoré obsahovalo základné kresťanské pravdy. Za toto vyznanie bol ochotný aj zomrieť. Kópiu listu poslal do Ríma pápežovi Silvestrovi. Cirkevní historici predpokladajú, že na liste spolupracoval mladý Alexandrov tajomník Atanáz.
Byzantský cisár Konštantín Veľký so znepokojením pozoroval vážne rozpory v Cirkvi. Napomínal Alexandra aj Ária, aby nevyvolávali rozbroje. S napomínajúcim listom poslal do Alexandrie biskupa Hózia (Ossia) zo španielskej Cordoby, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Carihrade ako cisárov poradca v cirkevných veciach. Hózius ako cisársky legát usporiadal v Alexandrii synodu, na ktorej zistil, že na vyriešenie sporov okolo arianizmu je potrebný koncil. V tom zmysle informoval cisára Konštantína.
Cisár zvolal cirkevný snem do mesta Nicey v roku 325. Alexander sa na ňom zúčastnil napriek vysokému veku a podlomenému zdraviu. Sprevádzal ho Ataná, ktorý na koncile veľa vykonal na vysvetlenie a obranu cirkevnej náuky. Ária odsúdili.
Alexander sa vrátil do Alexandrie, kde sa usiloval liečiť rany, ktoré spôsobil tamojšej cirkvi vieroučné spory. Zomrel koncom zimy alebo na jar v roku 328. Jeho nástupcom sa stal Atanáz.
Meniny
Alexander
Duchovné okienko
Myšlienka: Chcete, aby vás nezarmucovala strata vecí tohto sveta? Netúžte veľmi po tom, čo nemáte, a nemilujte veľmi, čo máte. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Sdc 1, Sdc 2, Sdc 3
Katechizmus: Ako dlho museli ľudia čakať na Vykupiteľa?