7. február - blahoslavený Piux IX. (pápež)
Narodenie: 13. máj 1792
Narodenie pre nebo:
Pôvod mena: pius - zbožný, mierny, láskavý, poctivý (z latinčiny)
Nástupcom Gregora XVI. sa stal pápež Pius IX (1846 - 1878), vlastným menom Giovanni Maria Mastai-Ferreti. Narodil sa 13. mája 1792 v Senigalii v Markách v Taliansku. Zo začiatku bol považovaný za pokrokového pápeža a liberáli do neho vkladali nádeje. Revolučná kríža v roku 1848 (jar národov) však rozhodla o jeho vzťahu k oslobodzujúcim hnutiam. Dňa 24. 11. toho roku Piux IX. musel utiecť z Ríma a 9. 2. 1849 taliansky parlament vyhlásil pozbavenie pápeža jeho svetskej moci. Následkom zásahu európskych mocností Pius IX. sa vrátil do Ríma 14. 4. 1850. Francúzske vojská zostali v Ríme do roku 1870. Týmto spôsobom udržiavali politickú moc pápeža. Po ich odchode zaniká pápežský štát a pápež sa vyhlásil za vatikánskeho väzňa. Táto situácia trvala aj počas nasledujúcich pontifikátov do roku 1929. Všetky tieto a ďaľšie okolnosti rozhodli o negatívnom vzťahu Pia IX. k novodobým oslobodzujúcim hnutiam.
Pápež Pius IX. vyhlásil 8. 12. 1854 dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Svoju nedôveru k novodobému systému slobody vyjadril v encyklike Quanta cura 8. 12. 1864, ku ktorej pripojil Sylabus, zoznam novodobých bludov.
Pápež Pius IX. hovoril v encyklike o rôznych formách boja s Cirkvou, okrem iného o krokoch podniknutých proti kláštorom, o postihoch kňazov verných Apoštolskej stolici. V tomto kontexte potvrdil, že rímsky biskup sa nemôže spojiť s podobnou civilizáciou, keď vysvetľuje, ak pod názvom civilizácia treba chápať systém vynájdený na to, aby oslabil, alebo možno i porazil Cirkev. Encyklika zasadila osudnú ranu liberálnemu katolicizmu a potvrdila autonómiu Cirkvi voči nábožensky neutrálnemu modernému štátu.
Na Prvom vatikánskom koncile (1869 - 1870), ktorý zvolal, hoci sa to pôvodne neplánovalo, sa rokovalo aj o neomylnosti pápeža. Výpovede týkajúce sa pápeža boli včlenené do konštitúcie De Ecclesia Christi a dogmatickej konštitúcie Pastor aeternus. Vzťahujú sa nielen na neomylnosť pápeža vo veci viery a mravov, ktoré učí pre celú Cirkev - ex catedra (ako neomylné), ale aj na rozsah pápežských právomocí.
Pius IX. vyhlásil svätého Jozefa v roku 1870 za patróna univerzálnej Cirkvi. Šíril úctu k Božskému Srdcu a povzbudzoval k úcte k Eucharistii a časnému svätému prijímaniu.
Pontifikát Pia IX. v misijnej oblasti sa môže považovať za obdobie prelomu. Zatiaľ čo v roku 1815 počet katolíckych misionárov, ktorí pracovali na mimoeurópskych kontinentoch, neprekračoval 300 (nerátajúc tých, ktorí sa zaoberali didaktickou a výchovnou činnosťou), tak v roku 1900 ich bolo už 6100. Možno to uznať za hraničný bod medzi dávnymi a novodobými misiami Katolíckej cirkvi. V rokoch 1840 - 1878 počet katolíkov v misijných krajinách sa zväčšil trojnásobne - z necelých 5 miliónov na takmer 15 miliónov.
Mariánska dogma z roku 1854, Sylabus z roku 1864 a Prvý vatikánsky koncil predstavujú tri následné momenty v pontifikáte pápeža Pia IX., úzko späté tým istým úsilím: urobiť proti teoretickému a praktickému racionalizmu a naturizmu 19. storočia to, čo spôsobil Tridentský koncil. Posilniť v zosvetšenej spoločnosti, ktorá po Francúzskej revolúcii čoraz väčšmi popierala nadprirodzené hodnoty a bez problémov prijímala laicizujúcu a sekularizačnú politiku, základné pravdy kresťanstva a povinnosti katolíka.
Jeho pontifikát je doteraz najdlhší v dejinách Cirkvi - 32 rokov a 7 mesiacov.
Pápež Pius IX. bol v Jubilejnom roku 2000 vyhlásený za blahoslaveného.
Meniny
Vanda
Duchovné okienko
Myšlienka: Kto trpí z čistej lásky k Bohu, neponosuje sa, ale ani nevyhľadáva súcit iných. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Nm 20, Nm 21, Nm 22, Nm 23
Katechizmus: Čo sú anjeli?