11. január - svätý Teodózius (pustovník)
Narodenie: 424 (Magarisse)
Pôvod mena: Theodóros - Boží dar, Bohom darovaný Slovenská podoba je mena je Bohdan, Teodoz, Teodor, Teo.
Ikonografia: Je zobrazený ako pustovník.
Narodil sa v Kapadócii okolo roku 424 v Magarisse. Z jeho života vieme, že často čítaval pri bohoslužbách ako lektor. Raz pri čítaní úryvku zo Svätého písma ako Abram dostal príkaz od Boha, aby opustil svoju krajinu a išiel do krajiny, ktorú mu dá, pocítil, ako by tento rozkaz bol daný jemu. Odišiel na púšť, kde pod vedením skúseného pustovníka Longina vzikal do tajomstiev duchovného života. Miloval samotu, ale keď mu jeho duchovný vodca prikázal prevziať správu jedného kostola blízko Betlehema, poslúchol. Rýchlo sa rozšírila povesť o jeho zbožnosti a čochvíľa mal okolo seba zástup ľudí túžiacich po hlbšom duchovnom živote. Bol bojazlivej povahy, preto sa naľakal, že by mohol spyšnieť, utiekol do pustatiny a býval v jaskyni. Z komplexu jaskýň vybudoval jaskynný kláštor, zriadil útulok pre žobrákov, chorých a pocestných, ako aj duševne chorých. Kláštor pre cenobitov (mníchov žijúcich v ústraní, ale spoločne) sa stal významným strediskom duchovného života a sociálnej starostlivosti.
Láska k samote vychádzala v živote svätého Teodózia z prirovnania k zrnu, ktoré keď sa prebúdza k životu, najskôr zapustí koreň do hĺbky, pevne zakorenené začne rásť a prinášať plody. Tak je to aj prípade duchovného rastu. Najskôr je nutné zapustiť korene duchovného života do hĺbky. Samota je kúpeľom pre dušu, v ktorom sa duša ponára do Boha a osviežená, očistená a posilnená sa vracia do sveta.
Meniny
Malvína
Duchovné okienko
Myšlienka: Kresťanská dokonalosť nespočíva v tom, že nemáme priateľstvá, ale že naše priateľstvá sú dobré a sväté. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Gn 37, Gn 38, Gn 39, Gn 40
Katechizmus: Čo hovorí Pán Ježiš o tom, kto nechce veriť, čo Boh zjavil?