17. júl - svätí Andrej Svorad a Benedikt (pustovníci)
Ikonografia: Sú zobrazení ako pustovníci s pozadím Zobora, Skalky pri Trenčíne, prípadne maďarskej Panonhalmy. Atribútmi sú orechy, orol, reťaz, sekera, kamene zavesené v bútľavom strome.
S ich životopisnými údajmi sa zoznamujeme v Maurovej legende z rokov 1064 - 1070, v najstaršom latinskom písaným prameňom zaoberajúcim sa konkrétnym slovenským prostredím.
V roku 1083, za pápeža svätého Gregora VII., z podnetu kráľa svätého Ladislava, boli kanonizovaní medzi prvými piatimi uhorskými svätcami: kráľom Štefanom, jeho synom Imrichom a biskupom Gerardom. Ich spoločný sviatok je 17. júla a sú hlavnými patrónmi Nitrianskej diecézy.
Ich úcta sa veľmi rýchlo rozšírila, o čom svedčí skutočnosť, že biskupský chrám v NItre už začiatkom 12. storočia nesie ich titul. Podobne tiež kanonická kapitula je označená menom týchto svätcov. Uctievajú si ich okrem Slovákov, najmä Poliaci, Maďari, Češi a Chorváti.
Svätý Andrej Svorad
Narodenie pre nebo: 1030
Pôvod mena: Swierad (z polštiny); Sverad - svojich rád (maj); Žurawek - podľa vtáka, ktorý mu prinášal ryby (zo staroslavčiny); Andrea - statný, mužný, odvážny (z gréčtiny)
Svorad pochádzal pravdepodobne z územia Poľska. Dokazuje to aj neskoršia tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom neďaleko slovenskej hranice, ktorá zaznamenala, že tam Svorad žil v maldosti ako mních. Už pred 13. storočí tu bol kostol zasvätený svätému Svoradovi. Okolo roku 1020 prichádza na Slovensko. Neďaleko Nitry, v benediktínskom kláštore svätého Hypolita na Zobore, ho prijal opát Filip, od ktorého dostal rehoľné meno Andrej. Po istom čase spoločného života sa utiahol do samoty a tu viedol pustovnícky život. Pustovňa bola iste nie ďaleko od kláštora, aby mohol prichádzať na spoločné bohoslužby. V pustovni na Skalke pri Trenčíne žil pravdepodobne až vtedy, keď v starobe dostal mladého pomocníka a učeníka, mnícha Benedikta. Andrej Svorad žil veľmi prísnym asketickým životom. Zvlášť sa postil cez Pôstne obdobie. Biskup Maurus hovorí o tom, že na začiatku Pôstu si vyžiadal od opáta 40 orechov, a spokojný s touto potravou s radosťou očakával deň svätého Vzkriesenia.
Po dennej práci, ktorá spočívala v klčovaní lesa a učení pospolitého ľudu, si pripravil taký odpočinok, ktorý sa mohol nazvať skôr trýznením ako oddychom. Na svojom tele nosil reťaz, ktorá sa hlboko zaryla do jeho tela. Polovicu tejto reťaze Maurus vypýtal od opáta Filipa a s úctou ju prechovával na Panónskej hore. Keď sa začalo verejné uctievanie svätca, daroval ju kniežaťu Gejzovi, ktorý o ňu veľmi prosil.
Svorad zomrel okolo roku 1030. Pozostatky sú uložené v nitrianskej Katedrále svätého Emeráma. Najväčšia časť relikvií je v Pálfiovom relikviári z roku 1674.
Svätý Benedikt
Pôvod mena: benedictus - požehnaný
Patrón: mesta Nitra
Benedikt bol žiakom svätého Andreja Svorada. Pochádzal z najväčšou pravdepodobnosťou z územia Slovenska. Po smrti svojho učiteľa sa rozhodol bývať na tom istom mieste. Podľa jeho príkladu na Skalke pri Trenčíne tri roky viedol veľmi prísny život. Tu ho prepadli zbojníci, zviazali a hodili do rieky Váh. Ľudia dlho hľadali jeho telo, ale bez výsledku. Zbdali však, že orol po celý rok sedával na brehu Váhu, akoby niečo pozoroval. A skutočne našli telo, ktoré bolo po roku neporušené, akoby bol Benedikt len nedávno zomrel. Jeho telo pochovali tiež v katedrálnom chráme v Nitre, ktorý už v tom čase mal titul baziliky.
Najstaršie zobrazenie svätého Svorada pochádza od autora Legendy biskupa svätého Maura pochádzajúceho z okolia Nitry, ktoré nechal vytesať na hlavicu stĺpa novovybudovanej katedrály v Péči v 11. storočí.
Meniny
Bohuslav
Duchovné okienko
Myšlienka: Kedykoľvek vás zastihne dajaká ťažkosť, prv než ju začnete riešiť, pomyslite si na večnosť a potom nech sa stane, čo chce. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Múd 17, Múd 18, Múd 19
Katechizmus: Čo si Cirkev želá týmto prikázaním?