30. júl - blahoslavená Zdenka Schelingová
Narodenie: 24. 12. 1916
Narodenie pre nebo: 31. 7. 1955
Pôvod mena: Sidonia - pochádzajúca zo Sidonu (z latinčiny); Zdenka teraz slávna (z češtiny)
Sestra Zdenka z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila v Krivej na Orave ako desiate z jedenástich detí rodičov Pavla a Zuzany. Po skončení 8-ročnej ľudovej školy 6. júla 1931 nastúpila ako kandidátka v Inštitúte milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc a 30. 1. 1937 zložila prvé rehoľné sľuby. V rokoch 1937 - 1940 pracovala na RTH, internom oddelení kliniky v Štátnej nemocnici v Bratislave, neskôr ako laborantka v Štátnej nemocnici v Bratislave na Miczkiewiczovej ulici. Ráno 29. februára 1952, po odhalení pripravovaného nočného úseku rímskokatolíckeho kňaza Štefana Koštiala, určeného k transportu na Sibír, kde by bol popravený. Štátna bezpečnosť zatkla sestru Zdenku. Väznili ju v Justičnom paláci v Bratislave, kde ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením. Ďalej bola väznená v Rimavskej Sobote, v Pardubiciach, v Brne, vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci, kde sa stretla s pani Helenou Kordovou-Wildeovou, ktorej zverila dôležité podrobnosti, predovšetkým o utrpení vo vyšetrovacej väzbe. Keď ma zaistili, moje vyšetrovanie sa začalo kopancami. Potom ma vhodili do akéhosi koryta s chladnou vodou, ešte oblečenú v šatách. Pocítila som strašnú bolesť vo vnútornostiach, lebo ozrutná noha chlapa tisla moje telo ku dnu koryta. Na chvíľu mi vyzdvihol hlavu, aby som sa celkom nezadusila. Potom mi nohou zase tlačil telo ku dnu koryta. Stratila som vedomie. Zobudila som sa na betóne v tmavej miestnosti. Zimnica lomcovala mojím zmrazeným telom. Ale ešte som žila... Zrazu sa otvorili dvere a dvaja ma za vlasy odtiahli do vedľajšej miestnosti. Tam zo mňa strhli šaty, zaviazali mi ruky a takto obnaženú ma vytiahli škripcom nahor. Nakoniec ma zavesili na skobu upevnenú na plafóne. Prišli ďaľší traja chlapi a revali na mňa ako zvery. Chceli, aby som prezradila, kto mi pomáhal pri oslobodení kňaza z nemocnice. Začali ma biť obuškami, pokým som nestratila vedomie. Prebudila som sa zavinutá v plachte a vrecoviny. Na plachte boli krvavé škvrny, krv presakovala z mojich rán. Mala som pocit, že som vo zvieracej kazajke. Neviem, koľko času ubehlo, kým ma znovu nevytiahli na skobu v plafóne... Dňa 17. júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Z väzenia v Prahe bola 16. 4. 1955 ako ťažko chorá prepustená a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave.
Zomrela 31. 7. 1955 o 7:45 hodine zaopatrená sviatosťami na onkologickom oddelení so slovami: Boh tak chce, nech sa stane Božia vôľa! Dožila sa necelých 39 rokov. Blahorečená bola Svätým Otcom Jánom Pavlom II. v Bratislave-Petržalke 15. septembra 2003.
Meniny
Libuša
Duchovné okienko
Myšlienka: Samoláska je veľmi usilovná. Chce sa dostať všade. Po všetkom siaha, ale nič nechytí. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Sir 47, Sir 48, Sir 49
Katechizmus: Ktoré sú hriechy proti Duchu Svätému?