4. júl - svätý Prokop (opát a vyznávač)
Narodenie: 970
Narodenie pre nebo: 25. marec 1053
Pôvod mena: prokoptó - cestu raziaci, priekopník; prokópos - pripravený k boji, pohotový (z gréčtiny)
Patrón: baníkov a roľníkov; český patrón - divotvorca
Ikonografia: Je zobrazený ako pustovník alebo ako roľník v mníšskom habite, prípadne s opátskymi insígniami, reťazou, ktorou sputnal diabla, s modelom chrámu, s plameňom na dlani.
Narodil sa asi v roku 970 v obci Chotouň. Pravdepodobne vo vyšehradskej škole sa oboznámil so staroslovienčinou. Podľa niektorých životopiscov odišiel z Čiech do kyjevského kláštora, odkiaľ údajne priniesol na územie Čiech staroslovanské knihy. Medzitým vstúpil do manželstva. Životopisy spomínajú syna Jimrama (Emeráma), ktorý sa neskôr stal jeho spoločníkom v mníšskom spôsobe života. Prokop asi medzi 25 - 30 rokom života prežil vnútorné obrátenie. Opustil rodinu a najbližších a nasledoval Krista ako mních a pustovník. Usadil sa v údolí rieky Sázavy, kde žil asketickým životom. Postupne sa k nemu pridali mladí muži. Založil osadu pustovníkov, neskôr benediktínsky kláštor, ktorý dal vybudovať české knieža Oldřich. V priazni voči kláštoru pokračoval aj jeho syn Břetislav, ktorý sa zaslúžil aj o to, že Prokop sa stal opátom tohto kláštora, v ktorom praktizoval slovanskú liturgiu.
Prokop zomrel v chýre svätosti a bol pochovaný pred hlavným oltárom kláštorného chrámu. Jeho úcta sa rozšírila krátko po smrti, ešte pred úradnou kanonizáciou 4. júla 1204 pápežom Inocentom III.
Už počas života sa udiali mnohé zázraky, najmä uzdravenia - udravenie slepej ženy, posadnutých diablom, uzdravenie ochrnutej ženy, vzkriesenie utopeného, vzkriesenie mŕtveho chlapca, podriadil si diabla, ktorého zapriahol do pluhu... Kardinál Guido, ktorý z pápežského poverenia vykonával kanonizáciu v sázavskom kláštore, bol svedkom viacerých udalostí, že v tento slávny deň... mnohí slepí nadobudli zrak, malomocní boli očistení, chorí uzdravení, posadnutí oslobodení, zajatci prepustení, hluchým bol navrátený sluch, nemí nadobudli reč a iní chorí boli uzdravení pre zásluhy otca Prokopa. Keď bol otvorený hrob, vychádzala z neho pôvabná vôňa.
Jeho kult ešte vzrástol za čias cisára Karola IV., keď v roku 1347 založil v pražských Emauzách kláštor, kde uviedol 80 benediktínskych mníchov z Dalmácie. Kláštorný kostol bol zasvätený Panne Márii, svätým Cyrilovi a Metodovi a svätému Prokopovi.
Hrob svätca na Sázave bol vyhľadávaným pútnickým miestom až do roku 1421, kedy husiti kláštor vydrancovali a spálili. Dňa 29. 5. 1588 boli z rumoviska zborenej krypty vyzdvihnuté niektoré časti jeho tela a prevezené do Prahy, do Chrámu Všetkých svätých na Pražskom hrade. Slávnostného sprievodu sa zúčastnil arcibiskup Martin Medek a cisár Rudolf II. V roku 1669 prinavrátil pražský arcibiskup Matúš Ferdinand Sobek sázavskému kláštoru rameno svätého Prokopa, ktoré bolo predtým uchovávané v Chráme svätého Víta, ešte za čias Přemysla Otakara I., ktorý ho vyžiadal od sazávskeho opáta Blažeja, aby tým ramenom české kráľovstvo bolo chránené pred nepriateľmi. To viedlo k oživeniu starobylej úcty k svätému Prokopovi. Jeho hrob na Sázave bol obnovený 25. marca 2003 v krypte chrámu. Krátko predtým v roku 1988 boli pomocou modernej tehcniky preskúmané pozostatky svätého Prokopa na Pražskom hrade v Chráme Všetkých svätých. Profesor Vlček z nich identifikoval lebečnú časť svätca a zbytok pozostatkov treba hľadať v krypte sázavského kláštora. Okrem pozostatkov, ktoré zostali pod betónovou dlažbou v krypte na Sázave, budú ešte vložené do čelného oltára v krypte ďaľšie verifikované pozostatky.
Meniny
Prokop
Duchovné okienko
Myšlienka: Chráňme sa duševnej úzkosti. Je to mor pre nábožnosť. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Prís 19, Prís 20, Prís 21, Prís 22
Katechizmus: Čo musí urobiť ten, kto poškodil ohováraním alebo osočovaním česť blížnemu?