14. jún - svätý Elizej (prorok)
Pôvod mena: Elíša - Boh je spása (z hebrejčiny)
Elizej pochádza zo severovýchodnej Palestíny, z galilejsko-samarijského pohraničia. Jeho osudy a skutky späté s pohnutými dejinami Izraela sú zachytené v Prvej a Druhej knihe kráľov (1 Kr 19, 16 - 2 Kr 13, 20).
Jeho otec Safat bol bohatý držiteľ pôdy. Keď prorok Eliáš povolal Elizeja do prorockej služby, ten práve oral na otcovej roli. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Keď naňho Eliáš hodil svoj plášť ako znak povolania, Elizej si vyžiadal iba dovolenie rozlúčiť sa s rodičmi. Na znak toho, že definitívne končí s minulým spôsobom života, zabil voly, na ktorých oral, uvaril či upiekol ich mäso a pohostil tých, čo s ním pracovali. Bola to veľmi nezvyčajná rozlúčka: rozhodná, ale pritom ohľaduplná voči tým, ku ktorým ho dovtedy viazali rodinné a spoločenské putá.
Istý čas bol Eliášovým sluhom a spoločníkom. Ale keď vstúpil vo víchrici do neba (2 Kor 2, 11), Elizej zdedil jeho plášť i jeho prorocké poslanie. Bol predovšetkým Boží muž. V Božom mene ohlasoval a často zázračne sprostredkoval Božiu spravodlivosť: záchranu i záhubu, odmenu i trest. Izraelské dejiny tohto obdobia sú plné násilia a boja vyznávačov jedného Boha s ctiteľmi pohanských modiel, nepriateľov Izraela s vyvoleným národom. Prorok stál jednoznačne na strane vyvoleného národa, ale keď sa Izraeliti zaťato stavali proti Bohu, neváha ich odsúdiť a prorokovať proti nim.
Elizej však nebol iba vykonávateľ spravodlivosti. V biblickom rozprávaní nachádzame aj state, ktoré prezrádzajú hrejivú ľudskosť, prejavy vďačnosti a milosrdenstva. Vidíme ich v jeho vzťahu k sunamitskej hostiteľke (porov. 2 Kr 4, 8 - 37; 8, 1 - 6), v pomoci zadĺženej žene (porov. 2 Kr 4, 1 - 7), vo veľkodušnosti voči Aramejcom, ktorí ho prišli zajať (porov. 2 Kr 6, 1 - 23). Za dobrodenia, ktoré konal v Božom mene, nechcel nič prijať. Tak odmietol bohaté dary sýrskeho vojvodcu Námana. Ale naopak, tvrdo potrestal malomocenstvo svojho sluhu, ktorý si v prorokovom mene vypýtal od Sýrčana peniaze (porov. 2 Kr 5, 1 - 27).
Prorok Elizej zomrel v čase panovania izraelského kráľa Joasa, Joachazovho syna, niekedy okolo roku 790 pred Kristom. Starozákonná Kniha Sirachovcova (po latinsky nazývaná aj Ecclesiasticus) hovorí o prorokovi Elizejovi (porov. Sir 48, 13 - 15).
(Keď) Eliáša zastrela víchrica, Elizej bol naplnený jeho duchom. Za života sa nebál nijakého vladára, nikto v ňom nemal prisluhovača. Nič mu nebolo nemožné, jeho telo si aj v hrobe zachovalo prorockú moc. Za života konal zázraky, ale aj mŕtvy ešte konal podivuhodné skutky.
Starozákonný prorok Elizej nepatrí medzi štyroch veľkých a dvanástich malých prorokov, ktorí zanechali prorocké spisy zachytené v Biblii. So svojím učiteľom Eliášom však predstavujú veľmi silné prorocké osobnosti, ktoré si zaslúžia našu pozornosť.
Meniny
Vasil
Duchovné okienko
Myšlienka: Veľmi rád b som vám vtlačil do duše preužitočnú zásadu: nič nežiadať, nič neodmietať. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Ž 95, Ž 96, Ž 97, Ž 98
Katechizmus: Čím dokazujeme, že si ctíme a milujeme rodičov?