29. jún - svätí Peter a Pavol (apoštoli)
Svätý Peter
Narodenie pre nebo: 67 (Taliansko)
Pôvod mena: Peter; petros, petra - skala (z gréčtiny); kéfas (z aramejčiny)
Patrón: viacerých diecéz a miest; pápežov a biskupov; uctievajú si ho rybári, stavitelia mostov, kováči, kamenári, námorníci, hodinári; vzývali ho ako orodovníka počas epilepsie, horúčky, zimnice, poštípania hadom;
Ikonografia: Je zobrazený v tunike - oblečení apoštola, ako biskup alebo pápež v pontifikálnych šatách. Od 12. storočia je predstavovaný ako sediaci na pápežskom tróne. Atribútmi sú: anjeli, okovy, dva kľúče, ktoré symbolizujú kľúče Božieho kráľovstva, kohút, obrátený kríž, kniha, loď, zvitok, pastorál, ryba, siete, skala - tvoriace narážku na udalosti v jeho živote, tiara v rukách.
Apoštol Peter bol syn rybára Jonáša z Betsaidy Galilejskej. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Býval v Kafarnaume, bol ženatý. Kristus ho povolal spolu s jeho bratom Andrejom. V evanjeliovej správe o ustanovení Dvanástich dostal od Ježiša nové meno - Peter. Patril do skupiny jeho najbližších. V mene Dvanástich vyznal, že Ježiš je Mesiášom, Božím Synom (porov. Mt 16, 16n). Po zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavil Petrovi, pričom mu odovzdal pastiersku moc nad Cirkvou (porov. Jn 21, 15 - 17). Po zoslaní Ducha Svätého predniesol misijnú reč Židom, stál na čele učeníkov a prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Evanjelium hlásaj aj mimo Jeruzalema - v Samárii, Lyde, Jaffe, Cézarei. Po zázračnom vyslobodení z väzenia v roku 42 odchádza do Antiochie a potom do Ríma, kde vedie cirkevnú obec do svojej smrti v roku 67. Evanjeliá ukazujú jeho zvláštnu pozíciu v skupine apoštolov. Spisy Nového zákona ho spomínajú 150 krát. Počas prenasledovania kresťanov Neronom v rokoch 64 - 67 bol Peter uväznený a ukrižovaný dole hlavou. Je autorom dvoch listov, ktoré patria do Nového zákona. Nad jeho hrobom postavili v roku 320 chrám, ktorý nadobudol poslednú formu v podobe Vatikánskej baziliky. Jeho nástupcovia v Ríme mali vedomie svojej výnimočnosti v poslaní Cirkvi vzhľadom na poslanie svätého Petra.
Spolu so svätým Pavlom im patrí titul apoštolské kniežatá.
Svätý Pavol
Narodenie: 5 - 10 po Kristovi
Narodenie pre nebo: 67 (Taliansko)
Pôvod mena: Pavol; Paulus - nepatrný, malý (z latinčiny)
Patrón: početných reholí a miest, námorníkov, prievozníkov, tkáčov
Ikonografia: Je zobrazený v dlhej tunike a plášti. Jeho atribútmi sú: baránok, kôň, slonová kosť, meč.
Šavol - Pavol, autor zachovaných 13 listov kresťanským obciam, začlenených do kníh Nového zákona, sa narodil v Tarze. Pochádzal zo židovskej rodiny, silno spojenej s tradíciou. Jeho rodina získala rímske občianstvo. Vyučil sa remeslu ako tkáč stanového plátna. Tóru študoval v rabínskej škole v Jeruzaleme. Horlivosť v úsilí o zachovanie náboženskej tradície spôsobila, že keď mal okolo 25 rokov, stal sa rozhodným odporcom a prenasledovateľom kresťanstva. Bol svedkom kameňovania diakona Štefana. Okolo roku 35 sa z vlastnej vôle vydal s odporúčajúcimi listami do Damasku (porov. Sk 9, 1n; Gal 1, 15 - 16), aby tam zatkol kresťanov. Po náhlom, nečakanom a zázračnom obrátení prijal krst a postupne zmenil meno na Pavol. Po troch rokoch pobytu v Damasku ako aj krátkom pobyte v Jeruzaleme vykonal tri misijné cesty. V Palestíne bol uväznený; dva roky bol vo väzení v Cézarei, keď sa odvolal na cisára, bol deportovaný morskou cestou do Ría. Dva roky bol vo väzení s pomerne miernym poriadkom. Oslobodený sa vydal do Španielska. Uväznili ho druhý raz v roku 64. V Ríme čakal na zakončenie procesu ako aj na rozsudok. Zomrel mučeníckou smrťou. Ako rímsky občas bol sťatý mečom v tom istom roku 67 ako svätý Peter. V Ríme v 4. storočí uložili pozostatky svätého Pavla do hrobky, nad ktorou vybudovali Baziliku svätého Pavla.
Meniny
Peter, Pavol, Petra
Duchovné okienko
Myšlienka: Ľútosť nad vaším pomýlením musí byť pravá a úprimná, ale aj pokojná a odovzdaná. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Prís 1, Prís 2, Prís 3
Katechizmus: Kto hreší proti ôsmemu Božiemu prikázaniu?