24. november - svätá Emília de Vialar (zakladateľka rehole)
Narodenie: 12. september 1797 (Francúzsko)
Narodenie pre nebo: 24. august 1856
Narodila sa v mestečku Gaillac v južnom Francúzsku. Jej rodina patrila medzi šľachtické rody. Prežívala vnútorné boje medzi povolaním k zasvätenému životu a lákadlami svetského života. Bola pekná a inteligentná. Pri ľudových misiách v roku 1816 zvíťazilo Božie volanie; 19-ročná Emília odložila šperky a rozhodla sa slúžiť Bohu v rodičovskom dome. V roku 1832 zomrel starý otec Portal, zanechal jej veľké bhatstvo a mohla sa osamostatniť. Kúpila si veľký dom a na Vianoce sa do neho nasťahovala. Vznikajúce spoločenstvo a jeho dielo zasvätila svätému Jozefovi. Sestry svätého Jozefa opatrovali starých, chorých a opustené deti. Emília myslela aj na misie. Za pomoci brata otvorila nemocnicu v Alžírsku. Sestry účinne zasiahli do epidémie cholery, takže si vyslúžili obdiv a uznanie mohamedánskeho obyvateľstva. Pri krátkom návrate z Afriky na kolenách pred svätostánkom napísala stanovy rehoľnej spoločnosti. Biskup de Gauly z Albi ich ochotne schválil. Postupne vznikol noviciát, nemocnice, útulky, školy. Sestry prešli aj do Tuniska. Pre nedorozumenia z Alžírska v januári 1843 odišli. Postupne v stredomorí založili štyri prekvitajúce strediská: na Malte, na Cypre, v Tripolise a v Bejrúte. Emília prechodne žila vo veľkej chudobe v meste Toulouse, v roku 1852 sa usadila v Marseille. Tento prístav sa stal sídlom jej misionárskej spoločnosti. Tu našla veľkého pomocníka v biskupovi blahoslavenom Eugenovi de Mazenod, zakladateľovi misijnej rehole.
Zomrela v roku 1856. Pápež Pius XII. ju 24. júna 1951 vyhlásil za svätú.
Meniny
Emília
Duchovné okienko
Myšlienka: Česť šľachetného človeka je pod Božou ochranou. Ak niekedy Boh kvôli skúške ním otrasie, nedá mu padnúť, ale čoskoro ho pozdvihne. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Rim 3, Rim 4, Rim 5, Rim 6
Katechizmus: Z koľkých častí sa skladá Anjelské pozdravenie?