29. november - svätý Saturnin (biskup a mučeník)
Pôvod mena: Saturnus - rímsky boh roľníctva (z latinčiny)
Patrón/ka: uctieva sa ako ochranca ľudí trpiacich závratmi, ako ochranca toreadorov a ochranca oviec proti ich chorobe - motolici
Patrí medzi starodávnych a veľmi uctievaných biskupov, ktorí sa stali zakladateľmi Cirkvi v Galii. Do mesta Toulouse prišiel okolo roku 250 za vlády cisára Décia. Vtedy bolo v Galii ešte málo kresťanských spoločenstiev a šírenie evanjelia bolo hatené prenasledovaním. Nevieme, odkiaľ Saturnin pochádzal. Meno by naznačovalo africký pôvod, ale najstaršie bohoslužobné knihy hovoria, že prišiel z Východu. Po jeho príchode a po začatí jeho apoštolskej činnosti pohanskí kňazi rýchle vybadali, že ľudia sa od nich odkláňajú a že ich magické formuly strácajú účinnosť. Zistili vinníka a chceli ho zneškodniť. Keď raz šiel okolo miesta, kde sa konali pohanské obety, chytili ho a nútili, aby obetoval býka bohom. Keď odmietol, priviazali ho za divého bujaka, ktorého potom hnali dolu svahom. Biskup ťahaný po kamenitej zemi utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol. Pochovali ho dve nábožné ženy. Po skončení prenasledovaní vznikla na biskupovom hrobe drevená kaplnka a neskôr kostol Saint Sernin du Taur. Od 14. storočia ju premenovali na Notre-Dame du Taur.
Svätý biskup Saturnin sa uctieva predovšetkým vo Francúzsku a Španielsku. Vo Francúzsku je mu zasvätených veľa svätýň. Medzi 12. a 18. storočím sotva bol v južnom Francúzsku kostol, kde by nebol jeho obraz.
Meniny
Vratko
Duchovné okienko
Myšlienka: Tešme sa z dobra, ktoré robia iní a pomáhajme im zo všetkých síl. Možno, že Bohu lepšie ako my, poslúžia iní. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: 1 Kor 5, 1 Kor 6, 1 Kor 7, 1 Kor 8
V čom spočíva kresťanská dokonalosť: Žiadam teda, aby skutky pokánia a iných telesných cvičení boli užívané ako prostriedky a aby v náklonnostiach nezaujímali predné miesto. Teda to, čo je nadovšetko milované, nech sa mi obetuje ako konečný skutok. Ako slová zostávajú iba slovami, ak nevyvierajú z vnútornej náklonnosti duše, tak opravdivá duša je len tá, ktorá chápe a rodí cnosť v pravde; a to, že konečný skutok je spojený s láskou, je zásluhou vnútornej cnosti. Bez duše a vnuknutia vnútorného života by zostala iba hmotná stránka dokonalosti. Preto dodáva: Nesmiete vidieť svoj cieľ v pokání alebo iných vonkajších úkonoch, ktoré - ako som ti už povedal - sú konečné. ... ktoré načim niekedy zbúrať, buď z potreby alebo z poslušnosti (kým život lásky k Bohu nesmie sa zbúrať). Tieto cvičenia sú prostriedky a nie základy; páčia sa mi len vtedy, keď sa v nich vidí prostriedok a nie základ cnosti. Tieto posledné slová ukazujú, že nesmieme upadnúť do druhej krajnosti, zanedbávajúc telesné umŕtvovania, v ktorých sa cvičil každý svätý. (Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej, 1940)