OHLASOVAŤ EVANJELIUM VŠETKÉMU STVORENIU

PROLÓG (Jn 1, 1 – 18)

1. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. [1]
2. Ono bolo na počiatku u Boha.
3. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
4. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
5. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. [2]
6. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. [3]
7. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
8. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
9. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.
10. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. [4]
11. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
12. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, [5]
13. čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
14. A Slovo sa telom stalo a prevývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu,slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. [6]
15. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čopríde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
16. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.
17. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
18. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Vysvetlivky: [1] Ježiša Krista nazýva svätý Ján Slovom, grécky Logos. V tých časoch bol v gréckej filozofii a teológii zaužívaný termín, slovný výraz, ktorý vtedajší spisovatelia používali vo viacerých významoch, okrem iných aj v tzv. teogonickom – bohorodnom. Označovali tak zrodenie sa nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšliena je „slovom“ rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je „Slovom“, teda plodom prvej božskej osoby.– Tento pojem sa nachádza aj v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Je to náuka o „Božej múdrosti“ (Múd 7, 22 – 8, 1; Prísl 8, 21 – 31; Sir 24, 1 – 25; a iné). Židovskí učenci ju síce svojím spôsobom spracovali (napr. Filón Alexandrijský a niektorí rabíni), neprišli však až k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. – Evanjelista použil túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem „slovo“ – „logos“, v tomistom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii a teológii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Nejde tu o božskú „bytosť“ v pohanskom zmysle, ale o osobu v jednej božskej Bytosti. [2] Prvé slová Jánovho evanjelia sú ozvenou prvých slov Knihy Genezis: „Na počiatku stvoril Boh nebo i zem“ – Gn 1, 1. Preto sa vo verši 3 výslovne zdôrazňuje, že celý svet bol stvorený skrze Božie Slovo a ďalej, že toto Slovo je všeobecným prameňom svetla a života. Porov. Kol 1, 15 – 17; Hebr 1, 2n. [3] To je Ján Krstiteľ – bod 15, 19n. [4] „Svet“ tu znamená ľudí, ktorí zavrhujú Boha a jeho príkazy. [5] Boží Syn nás posväcujúcou milosťou robí Božími deťmi. [6] „Telom“ je hebraizmus, znamená: „človekom“. Tento verš výslovne a slávnostnehovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravomzmysle slova – bez toho, že by prestalo byť Bohom (porov. Flp 2, 6 – 8).