5. september - blahoslavená Matka Terézia z Kalkaty (rehoľníčka)
Narodenie: 27. august 1910 (Macedónsko)
Narodenie pre nebo: 5. september 1997
Pôvod mena: térésis - záštita, ochrana (z gréčtiny)
Matka Terézia, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa narodila v Skopje. V náboženskej výchove významnú úlohu zohrali rodičia, štátne gymnázium, Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambrekovič, ktorý jej už ako 12-ročnej čítal listy misionárov z Indie. Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. Dňa 29. novembra 1928 odchádza do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie 1. decembra 1928, kde začína svoj noviciát v Dárdžilingu spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Dostala rehoľný habit a dala si meno Terézia z úcty ku svätej Terézii z Lisieux od Dieťaťa Ježiša 6. januára 1929. Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu v Kalkate. Ďalej študovala, dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy; 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 večné sľuby v Dárdžilingu. V Kalkate sa politická situácia postupne zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Matka Terézia začala uvažovať o svojom živote a pravej ceste; 10. septembra odchádza do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode na stanici v Kalkate sa ocitla medzi chudobnými, jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty, bola rozhodnutá o zmene života. Požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. Povolenie z Ríma si vyžiadala o mesiac neskôr. Dňa 18. augusta 1948 Matka Terézia odchádza z rehole loretániek a oblieka si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odchádza do Patny na tri mesiace k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vracia do Kalkaty a býva u malých chudobných sestier; 21. decembra 1948 otvára prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel. Kongregácie misionárok lásky - sestry Matky Terézie so sídlom v Kalkate bola schválená 7. októbra 1950. K rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pridala štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším; 1. februára 1965 sa sestry stávajú rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami; v roku 1976 na žiadosť amerických biskupov Matka Terézia zakladá kontemplatívnu vetvu rehole sestry Slova; v roku 1979 jej jej udelená Nobelova cena; bola ozdobená aj viacerými čestnými doktorátmi svetových univerzít. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie, na jej miesto nastúpila sestra Nirmala.
Zomrela ako 87-ročná. Jej sestry vykonávajú charitatívnu činnosť po celom svete. svätý Ján Pavol II. v roku 2003 vyhlásil Matku Teréziu za blahoslavenú.
Meniny
Regína
Duchovné okienko
Myšlienka: V prácach, ktoré sú proti našej chuti a sklonom má Boh väčšie zaľúbenie a získavajú nám aj väčšie zásluhy. (sv. František Saleský)
Ročný plán čítania Svätého písma: Ez 3, Ez 4, Ez 5, Ez 6
Katechizmus: Kto udeľuje sviatosť birmovania?